Jak hodnotíš vystoupení Vašeho týmu na Fair cupu?

Do Prahy som išiel a tým, že som chcel zistiť, či moja práca za posledný polrok za niečo stála. Mali sme v sezóne veľmi veľa zápasov, kde sa naše deti mohli dostatočne vyhrať. Je treba ale povedať, že do Prahy sme cestovali s jednou hračskou obmenou oproti Plzni. Išiel s nami Filip ... Myslím, že sme hrali kombinačne, rýchlo, dodržiavali sme stanovený systém a úlohy na ploche. Chlapci dokázali hrať striedavo na rôznych postoch a dokazali riešiť úlohy, ktoré si daný post vyžaduje. Ale ani my sme nehrali úplne vždy na jednotku. Nešli nám presilové hry tak ako sme si ich nacvičovali. Robili sme rôzne individuálne chyby. V nátlakovej hre pri našom držaní loptičky sme si mohli viac vymieňať posty, niekedy ešte viac sa uvoľňovať bez loptičky. Hrali sme ale spoločne, nátlakovo a po kondičnej stránke to bolo tiež dobré. Určite veľa~krát ma chlapci na ploche potešili. Za posledný polrok sme nezaostali, myslim, že chlapci do jedného urobili veľký výkonnostný posun. Teší ma , že sme nezakopli. V živote je vždy najťažšie urobiť ten posledný krok a tentokrát sme finále vyhrali. Máme pred sebou ešte veľa práce.

Naplnila se na Fair Cupu Vaše očekávání?

Počuli sme o Faircupe, že je to krásny turnaj s užastnými ľuďmi a klubmi. Toto sa naplnilo do bodky. Organizátor turnaja Ondrej Novák nás zavolal na tento turnaj. Venoval sa nám spolu s Gabikou. Všetko klapalo na jednotku s hviezdičkou. Strava, ubytovanie, voľný čas, ihrisko, zabezpečenie chodu turnaja proste všetko... Naozaj len prísť a užiť si takýto turnaj. Užastni tréneri a rodičia z každého družstva, rozhodcovia na jednotku. Skvelé publikum rodičov z všetkých klubov aj s deťmi, ktorí povzbudzovali a bolo jedno kto hral. Bolo to ako let do vesmíru. Chceme sa poďakovať všetkým ľuďom, ktorí pomohli usporiadať takýto turnaj. Do Čiech sa treba chodiť učiť... Krásne zážitky si ponesieme v srdci celý život.

Co vše jste v Praze stihli krom hokejbalu a z čeho si kluci odvezli nejsilnější zážitky?

Navštívili sme Mesto Praha, Orloj , Karlov most, Vaclavak a hlavne cestovali sme metrom.. Stihli sme bazén, multikino. Stihli sme spoznať dobrych ľudí, ktorí nás podporovali , spoznali sme nových kamarátov. Spoznali sme sa my navzájom zas o čosi lepšie. Boli sme dobra partia či na ihrisku alebo mimo neho. Potešilo ma , že si chlapci prajú medzi sebou to najlepšie. Myslím, že chlapci si odnesú v srdci celý turnaj so všetkým , čo za tie dni zažili spoločne s ľuďmi, ktorých spoznali.

Jak reagovalo Vaše okolí, město a přátelé na Slovensku na Váš turnajový triumf?

Boli sme prekvapený reakciou ľudí. Je milé, ked vás oslovujú a gratuľujú priatelia , tiež ľudia , ktorí s hokejbalom nemajú v Spišskej Belej nič spoločné, napríklad cudzia predavačka v obchode. Alebo ľudia na chodníku vas zastavia a vám pogratuľujú. Je to neopakovateľný pocit. Oslovili ma kolegovia, žiaci zo školy, ktorí si pozerali fotky , čítali onlajny, rodičia a hráči inych kategórií so Spisskej Belej, ktorí vám vravia ako to prežívali oni a ako to celé sledovali. Je to milé a veľmi to človeka poteší. Je milé ak vidíte, ako cez sociálnu sieť vám pogratuľuju tréneri z iných slovenských klubov. Pochopil som , že vyhrať takýto turnaj znamená oveľa väčšiu reklamu pre Belansky hokejbal, ako sa napríklad stať trikrát Majster Slovenska. A hlavne, ak na takýto turnaj idete so svojou vlastnou kožou a prácou , tak to v srdci hreje.